Výstava dvoch významných predstaviteľov Košickej moderny – českého maliara Františka Foltýna a maďarského maliara Gejzu Schillera je komornou expozíciou výberu diel z ich pôsobenia na východnom Slovensku v rokoch 1920 – 1924. Časové vymedzenie naznačuje smerovanie výskumu k jednotlivým výtvarným prejavom v medzivojnovom období na našom území. Výber dvojice Fotlýn – Schiller, nie je náhodný. Ich tvorba, najmä okolo rokov 1922 – 1923, naberá tvorivú symbiózu, ktorá je nepopierateľne rozoznateľná vo formálnom jazyku ich maliarskeho prejavu. Aktuálna výstava i predkladaná publikácia je pokračovaním vedecko-výskumnej činnosti v oblasti štúdií Košickej moderny. Výstava aj výskum sa orientuje na vybranú dvojicu nie ako na rivalov, ale ako na kolegov a dobrých priateľov. Za významný medzník v ich tvorbe sa považuje spoločná výstava vo veľkej sále Župného domu v Užhorode v roku 1922. O rok neskôr, v roku 1923 vystavujú spoločne ako autorská dvojica vo Východoslovenskom múzeu.

Foltýna a Schillera opisuje dobová tlač už ako modernistov (Slovenský východ, 1923). Zaujímavým prínosom v oblasti teórie moderného umenia sú Foltýnove glosy o umení, ktoré boli publikované v dobovom denníku Slovenský východ. O tieto teoretické úvahy sa opiera metodológia výskumu v snahe pochopiť súdobé zmýšľanie o tom, čo je to vlastne moderné umenie a ich pôvodný prepis z dobovej tlače je publikovaný v závere štúdie. Výber diel v expozícii je prispôsobený užšiemu tematickému okruhu, a to prevažne na krajinomaľbu – ako na profánny námet videný však v hlbšej podstate. Aj tu nachádzame analógiu k interpretovaniu Foltýnových textov v rámci provincionalizmu umenia a vzniku moderných smerov. Ich pohľad na krajinu je kubisticko-expresionistický, vychádza z učenia otca moderného maliarstva Paula Cézanna. A práve to je predmetom konfrontácie vzniku konkrétnych umeleckých smerov, na konkrétnom mieste a v konkrétnom čase – okolnosti, ktoré komentuje aj Foltýn. Košická perióda oboch autorov je silne poznačená avantgardným prístupom k tradičným námetom. Krajina, ktorou sa nechávali inšpirovať sa rozprestierala od Košíc až po územie bývalej Podkarpatskej Rusi, kde obaja maliari dochádzali tvoriť. Ich krajiny sú poznačené konštrukčným hľadaním tvarových a plošných riešení, ale kombinujú v sebe prvky expresionizmu a futuristického prístupu. Schiller, inklinoval k štylizácii obrazovej formy s využívaním komplementárnych farieb a približoval sa k zjednodušenému, až primitivistickému výtvarnému prejavu. Schillerova formálna stránka diela je ovplyvnená pravdepodobne aj jeho berlínskym pobytom a vplyvom skupiny Der Blaue Reiter (Modrý jazdec). Foltýnov prístup je o čosi civilistickejší v duchu monumentálneho neoklasicizmu a kubizmu.

Aktuálna expozícia je subjektívnou interpretáciou a analýzy úzkeho výberu diel dvoch autorov, založenou na formálnej a tematickej príbuznosti. Príbeh oboch autorov je podrobne spracovaný v rozsiahlej publikácii Košickej moderny. Ambíciou výstavného projektu je poskladať kolekciu diel a demonštrovať tak živé otázky a problematiku moderného umenia v najvýchodnejšom cípe Prvej republiky. Výstava konfrontuje umelecké smery Západnej Európy od začiatku 20. storočia so špecifickými prejavmi nášho lokálneho prostredia. Na výstave sú zastúpené diela zo štátnych inštitúcií a súkromných majetkov z Košíc a Budapešti.

Schiller – Foltýn 1920 – 1924: (Ne)formálne príbuznosti

Hlavná 110/27, 040 01 Staré Mesto, Slovensko
Dátum 24.06 - 09.10.2022
Čas

LÍSTKY

Info u prevádzkovateľa

Výstava dvoch významných predstaviteľov Košickej moderny – českého maliara Františka Foltýna a maďarského maliara Gejzu Schillera je komornou expozíciou výberu diel z ich pôsobenia na východnom Slovensku v rokoch 1920 – 1924. Časové vymedzenie naznačuje smerovanie výskumu k jednotlivým výtvarným prejavom v medzivojnovom období na našom území. Výber dvojice Fotlýn – Schiller, nie je náhodný. Ich tvorba, najmä okolo rokov 1922 – 1923, naberá tvorivú symbiózu, ktorá je nepopierateľne rozoznateľná vo formálnom jazyku ich maliarskeho prejavu. Aktuálna výstava i predkladaná publikácia je pokračovaním vedecko-výskumnej činnosti v oblasti štúdií Košickej moderny. Výstava aj výskum sa orientuje na vybranú dvojicu nie ako na rivalov, ale ako na kolegov a dobrých priateľov. Za významný medzník v ich tvorbe sa považuje spoločná výstava vo veľkej sále Župného domu v Užhorode v roku 1922. O rok neskôr, v roku 1923 vystavujú spoločne ako autorská dvojica vo Východoslovenskom múzeu.

Foltýna a Schillera opisuje dobová tlač už ako modernistov (Slovenský východ, 1923). Zaujímavým prínosom v oblasti teórie moderného umenia sú Foltýnove glosy o umení, ktoré boli publikované v dobovom denníku Slovenský východ. O tieto teoretické úvahy sa opiera metodológia výskumu v snahe pochopiť súdobé zmýšľanie o tom, čo je to vlastne moderné umenie a ich pôvodný prepis z dobovej tlače je publikovaný v závere štúdie. Výber diel v expozícii je prispôsobený užšiemu tematickému okruhu, a to prevažne na krajinomaľbu – ako na profánny námet videný však v hlbšej podstate. Aj tu nachádzame analógiu k interpretovaniu Foltýnových textov v rámci provincionalizmu umenia a vzniku moderných smerov. Ich pohľad na krajinu je kubisticko-expresionistický, vychádza z učenia otca moderného maliarstva Paula Cézanna. A práve to je predmetom konfrontácie vzniku konkrétnych umeleckých smerov, na konkrétnom mieste a v konkrétnom čase – okolnosti, ktoré komentuje aj Foltýn. Košická perióda oboch autorov je silne poznačená avantgardným prístupom k tradičným námetom. Krajina, ktorou sa nechávali inšpirovať sa rozprestierala od Košíc až po územie bývalej Podkarpatskej Rusi, kde obaja maliari dochádzali tvoriť. Ich krajiny sú poznačené konštrukčným hľadaním tvarových a plošných riešení, ale kombinujú v sebe prvky expresionizmu a futuristického prístupu. Schiller, inklinoval k štylizácii obrazovej formy s využívaním komplementárnych farieb a približoval sa k zjednodušenému, až primitivistickému výtvarnému prejavu. Schillerova formálna stránka diela je ovplyvnená pravdepodobne aj jeho berlínskym pobytom a vplyvom skupiny Der Blaue Reiter (Modrý jazdec). Foltýnov prístup je o čosi civilistickejší v duchu monumentálneho neoklasicizmu a kubizmu.

Aktuálna expozícia je subjektívnou interpretáciou a analýzy úzkeho výberu diel dvoch autorov, založenou na formálnej a tematickej príbuznosti. Príbeh oboch autorov je podrobne spracovaný v rozsiahlej publikácii Košickej moderny. Ambíciou výstavného projektu je poskladať kolekciu diel a demonštrovať tak živé otázky a problematiku moderného umenia v najvýchodnejšom cípe Prvej republiky. Výstava konfrontuje umelecké smery Západnej Európy od začiatku 20. storočia so špecifickými prejavmi nášho lokálneho prostredia. Na výstave sú zastúpené diela zo štátnych inštitúcií a súkromných majetkov z Košíc a Budapešti.