Wolfgang Amadeus Mozart: DON GIOVANNI

Opera opier. Tak zvyknú odborníci titulovať toto dielo Mozartovho zrelého génia z posledných rokov majstrovho života. V čom tkvie jeho výnimočnosť? Veď samotný dej – pomerne jednoduchý príbeh smilníka, ktorého prenasledujú obete jeho vášne – nevytvára a priori predpoklad pre vznik opery, ktorá by sa mala do dejín tohto druhu zapísať zlatými písmenami! Hoci Mozart v ničom nevybočuje z klasicistického kompozičného štýlu, hoci nijako nenarúša prísnu štýlovú „regulu', predsa len dáva dielu jasný punc originality, využívajúc pritom všetky polohy hudobného jazyka ako prostriedok pre kresbu charakterov a vzťahov. Autor akoby dôsledne premietal hudobný materiál na iné médium – na plochu sujetu – a každú spevácku ozdobu, každý súzvuk hlasov v ansámbloch, každú zmenu tempa (a tak ďalej a tak ďalej...) odôvodňuje, napĺňa, necháva „nasiaknuť' dramatickým významom. A tak, hoci sme aj navyknutí vykladať dejiny opery v ich chronologickej následnosti, Don Giovanni (tak ako napokon všetky fenomenálne umelecké diela) akoby sa dostával mimo čas a priestor – a fascinujúcou spätosťou hudby s mimohudobnými významami smelo konkuruje najlepším hudobným drámam všetkých období a proveniencií! 

Miesto: Národné divadlo / Historická budova